Vonkajšie konštrukcie sa týkajú zariadení a konštrukcií vybudovaných vo vonkajších priestoroch na splnenie špecifických funkčných alebo environmentálnych potrieb. V porovnaní s budovami v plnej veľkosti- sú tieto stavby zvyčajne menšie a slúžia na špecifické účely-, ako je poskytovanie tieňa alebo úkrytu pred dažďom, miesta na odpočinok alebo prechod, uľahčenie sledovania a vymedzenie priestorových hraníc. Bežné príklady zahŕňajú pavilóny, pergoly, mreže, vyhliadkové plošiny, sedenie, zábradlia a rôzne krajinné prvky. Hoci sú tieto zariadenia skromné, ponúkajú praktickú hodnotu a zohrávajú významnú úlohu pri organizovaní priestoru vo verejných priestoroch a krajinnom prostredí.
Krajina je zložená priestorová forma formovaná súhrou prírodného a človekom{0}}vytvoreného prostredia; zahŕňa prírodné prvky-ako sú topografia, vodné útvary a vegetácia-spolu s umelými prvkami, ako sú cesty, budovy, stavby a zariadenia krajiny. Dizajn krajiny presahuje obyčajné skrášlenie lokality; zahŕňa racionálnu organizáciu priestorových prvkov na zlepšenie kvality životného prostredia a prispôsobenie sa ľudským aktivitám. V prostredí, ako sú parky, námestia, nádvoria a nábrežia, musí krajinný dizajn vyvážiť ekologické, funkčné a vizuálne hľadiská, aby sa podporil harmonický vzťah medzi ľuďmi a prírodným prostredím.
Pokiaľ ide o vzťah medzi nimi, vonkajšie stavby sú neoddeliteľnou súčasťou krajiny a slúžia ako most spájajúci architektonické priestory s prírodným prostredím. Tieto štruktúry svojou mierou, formou, materiálmi a umiestnením pomáhajú organizovať krajinu, poskytujú priestory na oddych, sociálnu interakciu a aktivitu a zároveň formujú vizuálny charakter priestoru. V dôsledku toho si návrh vonkajších konštrukcií vyžaduje holistický prístup, ktorý zohľadňuje kontext lokality, zamýšľanú funkciu, štrukturálnu bezpečnosť a celkový vplyv na krajinu, čím sa zabezpečí, že štruktúry hladko zapadnú do svojho okolia a nebudú sa zdať oddelené od krajiny.